Január a polročné skúšky

Jedna veľmi inšpiratívna mama z USA, ktorá svoje deti vzdeláva doma, napísala nedávno trefné odporúčanie. Akonáhle počuje sama seba hovoriť, že deti by „mali robiť/vedieť/chodiť niekam…“ tak sa zastaví. A túto činnosť, vedomosť, krúžok nechá tak. Považuje za nesprávne byť motivovaná tým „čo sa má“. Riadi sa tým, kde je záujem a skutočný zmysel. Je to oslobodzujúce. A tak sme si pri príležitosti polroku položili otázku – je to, čo by chlapci podľa osnov „mali vedieť“ naozaj to, čo im chceme ukázať?

Mnohé z prváckeho povinného učiva majú zvládnuté, vďaka tomu, že sa prirodzene zaujímajú o veci ako čítanie, písanie, či poznávanie prírody, zeme, jazykov. Svojím spôsobom, bez vonkajšieho tlaku. V mnohých témach sú ich vedomosti výrazne výrazne hlbšie, než vôbec škola predpokladá. Na druhú stranu sú aj veci, ktoré ich nezaujímajú. Napr. predpísané témy v anglickom jazyku, či prepisovanie slov, viet a pod. Adamko nerád kreslí, Otis odmieta písať dokola to isté písmeno, či tvar.

Budeme úprimné a povieme, že aj my sme na okamih skĺzli k tomu, že sme ich chceli „narýchlo vytrénovať“. Urobiť veci tak, ako ostatní. Vzápätí nám ale došlo, ako veľa obsiahli a naučili sa za tento polrok v témach a predmetoch úplne mimo školské sylaby. A uvoľnili sme sa.

Ako sa pri preskúšavaní ukázalo, problém nezvládnutia učiva naozaj riešiť nemusíme. Pán riaditeľ bol skôr v šoku z toho, kam sa až dostali. Jeho podpora a pozitívna energia nás všetkých nabila a do ďalšieho polroku ideme sebavedomejší.

Rozhodli sme sa deti na polroku nehodnotiť (hoci formálne je to povinné, berieme to preto ako súčasť administratívy). Polrok je príležitosť pre nás prehodnotiť individuálne plány, zreálniť očakávania, čo od detí máme. Prípadne pridať témy a zručnosti, ktoré ich začali zaujímať. Polrok nevnímame ako príležitosť hodnotiť deti. Prečo?

1. Lebo spoločne každý jeden večer hodnotíme, čo sme zažili, čo sme zistili, o sebe aj o svete okolo nás. Každý deň sme vďační za všetko dobré aj zlé, čo nás stretáva. A rozprávame sa o tom. Máme horšie a lepšie dni a tie sa nepredvídateľne striedajú. A nemá zmysel to zovšeobecňovať.

2. Lebo naše deti sa rozvíjajú, rastú a zlepšujú sa sami, baví ich to. Nepotrebujú za to pochvalu. Ani pokarhanie. Ani jedno nemotivuje. Podporujeme chlapcov v sebamotivácii, nie v motivácii z vonka. Nerobia veci preto, aby sa zapáčili iným, aby naplnili niekoho očakávania.

3. Lebo chlapci sa hodnotia sami a sú k sebe často až nezmyselne kritickí. Majú sklony k perfekcionizmu, a ten často uplatňujú práve pri pohľade na svoj vlastný výkon. Všetko čo robia si vyhodnocujú a vedia, kedy sa niečo podarí, kedy nie. Učia sa neporovnávať s inými, ale sami so sebou. Učia sa napredovať a zároveň prijímať to, že nie každý deň sa darí.

Náš január nebol iba o polroku. Deti sa venovali svojim záľubám, aj sebe navzájom. Učili sa zvládať hnev, ustúpiť v boji, či prekonať strach. Vymysleli niekoľko spoločných nových hier, často sa v nich zamotávali a dohadovali sa o pravidlách.

Otis systematicky pokračuje vo výstavbe vlastného sveta v Minecrafte, vyrobil galériu všetkých pocitov, či podzemné bludiská pre netopiere. Na Devíne sme objavili minizoo, v ktorej sa dá kŕmiť lama, ovce, kozy a králiky. Je tam pokoj, žiadne nepochopiteľné pravidlá, ticho a zvieratá. To nás baví a chodíme tam vždy, keď sa dá. A tak ako vždy, Otis kreslil, zisťoval, skúšal a pýtal sa. Neúnavne.

Adamko si obľúbil novú hru Mario + Rabbids Kingdom Battle. Je to taktická hrá, v ktorej uspejete, keď ste schopní spolupracovať a strategicky plánovať. No a samozrejme je to v angličtine. Je potrebné čítať a porozumieť pokynom. Hra ho inšpirovala natoľko, že sa rozhodol vytvoriť tzv. Mariopédiu. Hru hráva s tatinkom, ten mu pomáha mu s pochopením, zdieľa s ním hru, radosti aj starosti. Kniha má slúžiť ako návod pre mamu. Vyrobil pôdorys, nákres každého levelu, predstavil hrdinov, ich schopnosti. Nie len, že sa s nadšením venoval písaniu (v angličtine), rozšíril si slovnú zásobu, ale sústredene vystrihoval, tvorivo pracoval s papierom (to u Adamka nie je samozrejmé, nepatrí to k jeho obľúbeným aktivitám). Adamko bojuje so zimou, nemá ju rád, ale podarilo sa nám prekonať sa a ísť na sánkovačku do Banskej Štiavnice. Užil si to.