December v EPICENTRE

Mesiac Vianoc sa skoro celý niesol v ich duchu a prípravách. Chlapci spoločne piekli koláčiky, doma sme zapaľovali adventné sviečky, vyrobili sme vianočné pozdravy a vianočnú výzdobu. Otis poslal poštou vianočný pozdrav Adamkovi, ako prekvapenie, lebo sme sa vídali menej. Ježiško nám pod stromčeky priniesol niekoľko krásnych a zmysluplných darčekov, ktoré nás zabavili aj posunuli ďalej.

Niekoľkokrát sme sa stretli s novým kamarátom Romankom, strávili sme čas vonku, v parku a na ihrisku. My sme prišli do jeho obľúbených miest, nie on k nám. Nám to neuškodilo a jemu to pomohlo získať k nám dôveru. Hoci ešte nemáme vyhraté, veríme, že sme sa vydali správnou cestou.

Pár dní s nami strávil aj ďalší kamarát, Andy z Čiech. Špeciálne Otis mal veľkú radosť, z Andyho, aj češtiny, ktorú mohol konečne používať (miluje český jazyk). Spoločne vyzdobili EPICENTRUM, okná hviezdičkami a improvizovaný stromček kadečím z papiera. Andy, nadšenec odpadu, triedenia, rozvozu a spracovania, nám postavil do mesta spalovňu odpadu s elektrárňou.

Adamko bol veľa v kruhu rodiny, boli u nás babka, dedko, stavali spolu Eiffelovu vežu 3D puzzle, piekli sme oplátky. Zaoberali sme sa pozorovaním vtáčikov a ich kŕmením. Vytlačili sme si plagát, aby sme sa naučili ich rozoznávať. Adamko v decembri písal druhú kapitolu svojej knihy o zúbkoch. Ako mu vypadávajú zúbky, bolelo ho to, a začal o tom písať. Ako tie zúbky, vyvŕta, vytrhne, vyTNTčkuje, vybuchne (skúšali sme predponu „vy“).

Čítali s tatinkom Hildu a podľa nej tvorili vlastný komix, bielou ceruzkou na čierny papier. Dostal sa aj k písaniu písaného písma, zdolal ďalšie tri písmená, všetko vrámci hry na levely (každé písmenko je jeden level, ku každému prislúcha hodnotenie hviezdičkami, napr. teraz sa ohodnotil na 2 z 3).

S Otisom sme boli po niekoľký krát v Prírodovednom múzeu, dali sme jednodňový výlet do Banskej Štiavnice. Počas pracovného stretnutia rodičov, hral Otis Minecraft, sústredene pracoval na vytvorení koľajníc pre vlak, vylepšoval svoj dom. Všetko prebehlo hladko, odniesli sme si nové minerály do zbierky, spoznali sme nových ľudí.

Počas decembra sa Otis veľmi zlepšil v písaní a čítaní. Ide to samo, bez akéhokoľvek nátlaku či kontroly. Resp. vďaka absencii tlaku a kontroly. Dať dieťaťu dôveru, že veci zvládne samo vtedy, keď bude ono chcieť je neľahké. Špeciálne v dňoch, keď nejaví žiadny záujem o aktivitu, ktorú „by mal“. Potom príde deň, kedy robí iba to a naučí sa za pár hodín s nadšením všetko sám. Samozrejme, dôležité je nezanedbať podnety, nenápadne inšpirovať.

Občas si skúšame predstaviť, ako by napredovali chlapci v štandardnej škole, v prostredí, kde je predpísané čo čítať – je daný šlabikár s jeho témami a vetami, ktoré našich chlapcov vôbec nezaujímajú a nikam neposúvajú. Nemohli by uplatniť zvedavosť, hnací motor – „toto chcem prečítať, lebo ma zaujíma, čo sa tam píše“. Bez toho motoru by nečítali.

V školách je navyše predpísané aj ako čítať – spájanie po slabikách. Naši chlapci vnímajú slabiky, keď treba, ale od čítania samostatných písmen prešli rovno na čítanie slov. Skôr ich zmiatlo, keď mali slovo počas čítania deliť. Veď ho vidia celé…v škole by neobstáli v metóde, boli by natoľko zmätení, že by pravdepodobne radšej nečítali (resp. by sa tvárili, že to nevedia).

Rovnako je to s písaním. Dokola si vylepšovať techniku písania jedného písmena, či ťahu dlhodobo nezvládajú. Vnímajú to ako trest. Keď môžu písať slová, vety, po svojom, dokonca vymýšľať nové slová, píšu s nadšením. Písmená sa postupne vylepšujú, pretože ich používajú. Zmysluplne. Žiadne písanky nepotrebujú. Baví ich, že existuje viac druhov písma, hoci zatiaľ najčastejšie píšu veľkým tlačeným. V tomto období nemajú vôľu vybrať si, ktorý druh písma používať. Chcú spoznávať všetky a my ich do žiadneho netlačíme.