Čas, plynutie času, časový tlak.

Čas je veľká téma. S príchodom nového roka sa nám jeho význam opäť pripomína. Naše deti majú k času silný vzťah, ten má však dve tváre. Jeho vnímanie im dáva istotu, potrebujú ho mať pod kontrolou, zároveň ich zo všetkého najviac dokáže zablokovať. Hľadáme preto spôsoby, ako s ním pracovať.

Adamko pochopil plynutie času veľmi skoro. Keď mal 2 a pol roka rozumel hodinkám, koľko minút má hodina, koľko sekúnd minúta, ako plynú. Ako troj/štvorročný sedával pred digitálkami na rúre a dokázal ich pozorovať aj hodinu. Na mobile sa hral so stopkami a čísla sledoval aj na pračke, ale tá niekedy čas naťahovala, či vracala naspäť. To bola záhada. Celé dni, kade chodil, odpočítaval. Vymyslel si vlastný spôsob, ako na prstoch ukázať veľké čísla. Robil to stále, bolo mu jedno, či sme doma, vonku alebo na návšteve. Nikto ho nesmel rušiť. Odpočítavanie (nielen času) ho fascinuje dodnes.

Jeho vnímanie času v mnohom uľahčuje každodenné fungovanie, napr. vždy je jasné, kedy sa ide spať. Neriadime sa pocitom únavy, či slnkom na oblohe, ale časom. V situáciách, ktoré sú náročné, si vďaka vnímaniu času Adamko uvedomuje ich konečnosť a zvláda ich. Znalosť hodín mu umožnila rýchlo sa zorientovať v zlomkoch a uhloch, prirodzene sa totiž v hodinkách nachádzajú.

Otis má rád, keď má čas pod kontrolou. Keď sa orientuje v tom, aký je dátum, mesiac, rok. Vyrába si na každé tri mesiace kalendár. Na tri mesiace preto (veľkosť A3), lebo na každý deň tak zostáva dosť miesta na poznačenie si plánov, návštev, povinností aj radostí. Väčšinou ku kalendáru beží hneď po zobudení a posunie magnetku na ďalší deň. Pripraví sa tak na to, čo príde dnes, čo sa blíži, v dobrom aj tom ťažšom.

Občas sa stane, že niečo nejde podľa plánu. Nasleduje zvládanie sklamania, zmeny…. Prvé momenty boli ťažké, ale po pár takýchto situáciách už si je Otis istejší v tom, že to bude dobre, keď si to také spravíme. A často vyrukuje s náhradným plánom.

Máme radi sériu videí Kurtzgesagt. Jedno ich objavné video je práve o kalendároch. Ak vás, alebo vaše deti čas baví, pozrite si, ako by sa dal vnímať kalendár inak. Čo keby sme vám povedali, že v skutočnosti sme v roku 12,018? Podarilo sa nám, resp. Ježiškovi zohnať papierový kalendár na tento rok, je krásny.

Čas je však aj náš najväčší nepriateľ. Akonáhle je niečo „na čas“ tak chlapci končia. Nastáva blok, zatemnenie vnímania, neschopnosť splniť úlohu. Vec, ktorú samozrejme vedia, úlohu, ktorú by inak s radosťou a bezchybne spravili, nespravia. Alebo spravia úplne zle. A spustí sa kolotoč seba-spochybňovania, je to rana pre sebavedomie. Nechápu čo sa to deje.

Stále hľadáme, čo v týchto situáciách robiť, ako chlapcov nasmerovať k lepšiemu zvládaniu tlaku. Skúsenosť nás však učí, že na to musia prichádzať sami a postupne. Treba im dať priestor na sebaobjavovanie a hľadanie technik. Všímanie si seba samého, vlastných reakcií, toho čo pomáha, čo ukľudňuje, či dáva nadhľad nad situáciou. Časté vystavovanie takýmto situáciám ich neučí tieto situácie zvládať, skôr naopak. Zbavuje ich sebavedomia a sily.

Alex, Adamkov tatinko s úlohami „na čas“ bojuje dodnes rovnako ako keď bol malý. Vyrastal v svete, ktorý na zvládanie tlaku nebral ohľad, proste to „neexistovalo“ a pritom „to“ bolo v jeho živote každý deň. Ani z toho nevyrástol, ani to samé neodišlo. Nedá sa to „natrénovať“ ako viazanie šnúrok. Intenzívne prežívanie časového tlaku v mnohom určuje náš život. Ukážkové boli pre neho napr. príjmačky na strednú školu, ktoré boli a sú vždy na čas. Alex ich neurobil nie preto, že by nevedel odpovedať na otázky. Neurobil ich preto, lebo na ne odpovedal v časovom tlaku. Naopak prijímačky na vysokú, na aplikovanú matematiku a informatiku spravil medzi najlepšími. Tam mal totiž každý k dispozícii toľko času, koľko potreboval. Techniky zvládania takýchto situácii sa treba učiť a vedome s tým pracovať. Nezvládnutie stresovej situácie má totiž zdrcujúce účinky na sebavedomie. Človek o sebe a svojej hodnote v momente začne pochybovať.

Úplná absencia tlaku však nie je možná, a vlastne ani žiadaná. Nežijeme predsa v bubline. A preto sa snažíme o regulované dávky. Ak má časový tlak zmysel, reálne opodstatnenie, začínajú ho vnímať lepšie. Stále ich však zaplavuje obrovský stres pri myšlienke, že niekde treba byť presne napr. o 9.00. Alebo niečo urobiť za 20 min. Alebo povedať odpoveď čo najrýchlejšie…tých situácii je denne veľa.

V tejto chvíli sú obaja chlapci úžasne ďaleko v poznaní sveta, v informáciach, v zručnostiach a schopnostiach, nič z toho však pod minimálnym tlakom neukážu. Predstavte si na chvíľu, ako takéto deti obstoja v škole, ktorá deti hodnotí a skúša. Ledva by prešli ročníkmi, ak vôbec. A to napriek tomu, že v skutočnosti vedia veľa.

Uvedomovanie času má v sebe ešte jeden háčik, to že plynie znamená, že odchádza a je ho stále málo. Nie je miesto pre oddych, lebo by sme strácali. Preto skôr oceňujeme chvíle, keď si chlapci čas uvedomovať prestanú. Keď sa ho na chvíľu zbavia.