Naša každodennosť, to najviac čo máme

Pozrime sa spolu na to, čo všetci považujeme za všedné, bežné a možno často málo významné – každodennosť – teda dni, ktoré sa často odohrávajú podľa rovnakého vzoru či zvyku, dni na ktoré nemáme veľké nároky. Plynú jeden za druhým a nenápadne tvoria naše životy. Aká je pre nás ich skutočná hodnota? Ako ich trávime? Je správanie podľa zvyku, či obyčaju vždy to najlepšie, čo môžme urobiť? Prospieva všetkým rovnaká miera rutiny?

čÍTAŤ VIAC
Posted by Kristína in domáce vzdelávanie, komunita

O čom bol náš druhácky polrok?

Za nami je ďalší hmatateľný míľnik nášho snaženia, polrok druhého ročníka školskej „dochádzky“. O čom bol polrok našich detí, v čom napredovali, čo ich zaujímalo a ako sa im stretávalo? No a už tradične, čo naučili nás, rodičov? Adamko a Otis sú druhý rok oficiálne školáci. Za tak krátke obdobie sme prešli dlhú cestu. Na začiatku prvého ročníka sme mali v hlavách nakreslený obraz, vízu kde chceme naše deti vidieť, v rámci školského učenia sa. Snažiac sa dosiahnuť túto víziu občas zabúdame na realitu, mýlime sa a tlačíme deti tam, kam nechcú a ani nepotrebujú ísť. Chvalabohu zostávame vnímaví a preto ten obraz tvarujeme a meníme. V jednom sme si však stále rovnako istí – to je 100% podpora záujmov našich detí.

ČÍTAŤ VIAC
Posted by Kristína in domáce vzdelávanie, komunita

Výzvy chodia samé, nehľadáme ich

Čo je pre naše deti výzva, kedy rastú a posúvajú sa ďalej? Ako tieto výzvy nachádzame? Mysleli sme si, že ako „patróni“ ich vzdelávania a výchovy máme cielene vyhľadávať akési výzvy, aby naše deti pomocou nich rástli. V tom, čo im ide ťažko, alebo v tom, čo sa považuje za „normálne“ pre ich vek (poznáte ten vtip, že dievčatko sa pýta mamy – „mama čo znamená slovo normálne?“ A mama odpovie – „to je len nastavenie na sušičke zlatko“.) Vychádzali sme z toho, že MY tieto výzvy vyberáme a ONI pomocou nich rastú. Že je to omyl a dokonca prejav akejsi rodičovskej pýchy, sme už zistili. Ako to u nás teda je?

ČÍTAŤ ĎALEJ
Posted by Kristína in domáce vzdelávanie, komentár, komunita

Čo nás za prvý školský rok naučili deti

Radi sa s vami podelíme o to, čo sa deti naučili počas prvého roku základnej školy. Ubezpečíme vás, že predpísaný rozsah zručností a vedomostí zvládli. A čo viac, naučili sa množstvo nového, nad rámec plánov a zámerov štátneho vzdelávacieho programu. Pre nás však bol prvý rok dôležitý z ešte iného dôvodu. Deti nás naučili niekoľko lekcií o tom, ako sa učiť, ako byť šťastný, a ako sa kamarátiť.

ČÍTAŤ ĎALEJ
Posted by Kristína in komentár

Začiatok neškolského roka

Železná studnička – výlet plný radosti, voľnej hry, behania, namáčania v potoku. No a samozrejme aj zranení a bolačiek, konfliktov a pádov. EPICENTRUM nie je škola. Je to skupina ľudí, ktorí veria, že učenie prebieha samo, bez nátlakov a nútenej pravidelnosti. Dôverujeme našim deťom a s úžasom sledujeme ako rastú a spoločne sa sami učia. Nepriviedla nás k tomu ľahostajnosť či lenivosť. Sami sa učíme púšťať kontrolu a riadenie našich detí. Donútila nás k tomu ich inakosť a dnes vieme, že sme za ňu vďační. Chlapci sú šťastní, kamarátski a samostatní, napredujú s chuťou. Toto je EPICENTRUM – slobodne a činorodo strávený deň na výlete.

POZRIEŤ OBRÁZKY
Posted by Kristína in komunita

Forma niekedy rozhoduje viac ako obsah. Aj v učení.

Predstavte si nepočujúceho, ktorému dokola opakujete vetu a žiadate, aby ju po vás zopakoval. Predstave si nevidiaceho, ktorému dokola ukazujete obrázok a žiadate, aby povedal, čo vidí. Teraz viete ako v škole cíti dieťa, ktoré sa učí „inak“, ako škola predpokladá. Dieťa, ktoré preferuje iné formy, spôsoby osvojovania si učiva. Ako to je „inak“? A prečo sa takto „iným“ nedarí v škole uspieť? Prečo sú tzv. nadané deti (1) často práve tie, ktoré nenosia domov jednotky?

ČÍTAŤ ĎALEJ
Posted by Kristína in domáce vzdelávanie, nadanie

NIE priemernosti

Cieľom vzdelávania nie je priemernosť. Aby všetci robili všetko rovnako, vedeli rovnako a bavilo ich to isté – to už sme tu mali a nefungovalo to. Skutočným cieľom je rozvoj individuálnych schopností. A viete čo je neuveriteľne? Že školy si radšej nevyberú do svojich lavíc deti s veľkými schopnosťami. Pretože s nimi sa cieľ priemernosti dosahuje ťažko. Sú príliš iné a to je vyrušujúce. Tento odpor k inakosti sa však okamžite vytratí, akonáhle človek dosiahne (aj vďaka svojej inakosti) úspech. To už je zrazu „náš“, „máme skvelých vedcov“ alebo „sme hrdí na svojich športovcov“.

ČÍTAŤ ĎALEJ
Posted by Kristína in nadanie

Február v EPICENTRE alebo o NEŠKOLE

Viete čo? Vo februári sme sa my, ani naše deti nevenovali žiadnej cieľavedomej „školskej“ aktivite, zámernému učeniu, zlepšovaniu „školských“ zručností a schopností. Hoci naše deti si nedajú pokoj, sú príliš zvedavé, aktívne, prirodzene objavujúce, zisťujúce….nedá sa to vypnúť či utlmiť. Nebrzdili sme ich, ale na ich rozvoj sme nijak netlačili. A nič im neušlo. Obyčajne sa snažíme do ich prirodzených hier a záujmov nenápadne integrovať veci, ktoré sú súčasťou výuky v škole. Tento mesiac sme tieto snahy vypustili. Tento oddych potrebovali aj deti, ale aj my. Potrebovali sme slobodu.

ČÍTAŤ ĎALEJ
Posted by Kristína in domáce vzdelávanie, komunita

Január a polročné skúšky

Jedna veľmi inšpiratívna mama z USA, ktorá svoje deti vzdeláva doma, napísala nedávno trefné odporúčanie. Akonáhle počuje sama seba hovoriť, že deti by „mali robiť/vedieť/chodiť niekam…“ tak sa zastaví. A túto činnosť, vedomosť, krúžok nechá tak. Považuje za nesprávne byť motivovaná tým „čo sa má“. Riadi sa tým, kde je záujem a skutočný zmysel. Je to oslobodzujúce. A tak sme si pri príležitosti polroku položili otázku – je to, čo by chlapci podľa osnov „mali vedieť“ naozaj to, čo im chceme ukázať?

ČÍTAŤ ĎALEJ
Posted by Kristína in domáce vzdelávanie, komunita

Socializácia, hnev a zvládanie intenzívnych emócií

Často sa domácemu vzdelávaniu vytýka, že deti nie sú tzv. socializované. Pozrime sa na tento čarovný pojem. Socializácia je sociálne učenie. Je to prispôsobovanie osobnostných čŕt jednotlivca spoločenským normám a rolám, ktoré človek počas života napĺňa. Ešte jednoduchšie, je to poznávanie seba a učenie sa spoločenských rol – ako byť syn, brat, kamarát, tímový hráč, rodič, sused, kolega alebo občan. Trochu súčasnejší jazyk by to nazval aj rozvojom sociálnej a emocionálnej inteligencie.

ČÍTAŤ ĎALEJ
Posted by Kristína in domáce vzdelávanie, nadanie
Load more